Blog v Anglii

A tak prisiel (ne)vytuzeny vikend a ja som sa chtiac, ci nechtiac zaborila do ucenia.

Skuska uz klope na dvere a ja jej budem musiet ist za chvilu otvorit . Dievcata, s ktorymi zdielam spolocnu domacnost,  sa rozutekali do ulic. Prave pred malou chvilou, po 8 hodinovom tlaceni do hlavy, som mala nevinny telefonat: "Kakooo co robis? My sme na Banku. Napravo London Eye, nalavo fesaci, ale myslime na teba". REBEKY!

A tak ponaram svoju hlavu do nekonciacej problematiky anglickeho businessu, hladko a obratko, straty a nalezy, jednou dolu a jednou nahoru...cele mi to je akosi povedome. Zapalim si cigaretku a v tom sa mi rozvidni. Zivot. Ten jediny jeden, ktory mame sancu prezit. Ten pozemsky, sladky aj horky, taky, aky si ho urobime.

Ved aj ja uz tyzden frflem, ze sa MUSIM ucit.  Naozaj MUSIM? Vsak mama je daleko, ta ma nebude, nahanat, ci  mam domacu ulohu a nebude ma skusat slovicka a ani ziacke knizky nam nedali a ucitel je strasne zlaty, na toho to zahram a a a...  Ake si to urobim, take to budem mat.

A tak mam dve moznosti. Ucit sa alebo sa na to vys..t! Lenze co s nacatim vecerom? Pokusenie je veru zradne, tak by sa mi zislo nejake znamenie!

Ozaaaaj, zajtra je MDD, tak ja idem dievcatam upiect kolac. Pravy, ako od maminky, kedze tie nase su daleko.  A zajtra im kupim lizatko a balon. Ja stale vravim, ze NIKDY NIE SME TAK STARI, ABY SME NEMOHLI HRAT DETSKE HRY J

...ach este aj ten obrazok...