|
Tuesday, 12 August 2008 |
Pár ocí
Kedysi žilo slepé dievca, ktoré nenávidelo samú seba preto, lebo bola slepá. Nenávidela všetkých ludí okrem svojho priatela, ktorý ju nesmierne miloval. Vždy bol pri nej, ked ho potrebovala a všemožne jej pomáhal. Povedala, že si ho zoberie za muža, ked bude môct vidiet svet.
Jedného dna jej niekto daroval pár ocí a tak dokázala vidiet všetko okolo seba, prvýkrát tiež uvidela svojho priatela. Jej priatel sa jej opýtal: "Tak teraz ked už vidíš, zoberieš si ma?" Dievca bolo šokované, ked zistila, že jej priatel je slepý. Nechcela na seba
zobrat "bremeno" a viazat sa so slepým clovekom, a tak ho odmietla. Jej milujúci,
odovzdaný priatel, ktorý jej rozumel, odišiel so slzami v ociach a so zlomeným srdcom.
Dievca, ktoré mohlo konecne vnímat okolo seba všetky krásy sveta, zacala si užívat denno-denne všetky jeho radovánky. Snažila sa nepremeškat ani jednu príležitost užívania si života. O nejaký cas dostala list od svojho bývalého priatela, v ktorom bolo napísané toto:
"Zo srdca ti prajem, aby si sa tešila zo života. Vždy som túžil po tom, aby si bola štastná. Teším sa z toho, že si vychutnávaš život. Chcem ta iba poprosit o jednu láskavost. Moja milovaná - prosím, dávaj pozor na moje oci."
---------------------------------------------------------------------------------------------------------- Upratoval som si v dokumentoch a nasiel som toto. Uz neviem odkial to mam, ale rad sa podelim. Skvely pribeh o tom ako sa niekedy nasa obet pre druheho nikdy nedocka odplaty. To ale neznamena, aby sme to zavesili na klinec. Sam sa ucim, ze je lepsie zit viac pre druhych ako pre seba...
Tento článek je v sekci: Blog a
kategorii: Blog
|
Články - Seriály 
Subscribe to this comment's feed