Johanka bola už vo štvrtom mesiaci. Keď si obliekla priliehavé šaty, tak sa jej bruško už krásne guľatilo a o pár dní sa mala stretnúť s prezidentom Európskej únie. Mal prísť k nim na lazy aj s celým svojím sprievodom. Johanka si všimla, že vedľa mobilnej nemocnice stavajú pódium a majú tam nachystané červené koberce, tak sa spýtala, pre koho to stavajú. Vraj pre prezidenta. Johanka im povedala, že toto je príroda, toto nie je veľkomesto, ak chce prezident chodiť po kobercoch a po drevených pódiách, nech zostane tam, kde je, ona sa s ním nestretne. A skutočne, keď prišiel prezident, nebolo tam žiadne pódium, žiadne koberce, všetci stáli. Po oficiálnej ceremónii sa prezident rozprával s Johankou a nadchýnal sa krásou okolitej prírody a tichom, aké tam vládlo. Vraj by si rád v Čavoji zadovážil víkendovú chalúpku, či by mu neporadila. {readmore}