John F. Chandler - poviedka

“Je čas” povedal dozorca, keď otvoril dvere na cele smrti. John F. Chandler bol už pripravený, sedel na posteli oblečený v obleku. Keď vychádzal z cely von, ani sa neobzrel.  Na nádvorí sa na chvíľku zastavil a pozrel sa na oblohu, práve svitalo a na oblohe svietili už len najsilnejšie hviezdy, bolo chladno a keď dýchal, tak sa mu z úst parilo, ako keby fajčil, presne ako vtedy…. {readmore;

….ako vtedy keď utekal cez les od Russela s ktorým celú noc pili a nad ránom sa pobili, lebo Russel sa s ním nechcel deliť o svoju priateľku, ktorá bola už taká opitá, že ani nevedela o svete. Russela riadne zmlátil, lenže ten hajzeľ na neho vytiahol búchačku a tak vyskočil von oknom a stratil sa v lese. Utekal, kam ho nohy niesli, práve svitalo a na oblohe svietili už len najsilnejšie hviezdy, bolo chladno a keď dýchal, tak sa mu z úst parilo, ako keby fajčil. Zastavil sa, lebo mu už dochádzal dych a v diaľke započul zvuk prichádzajúceho auta. Opäť sa rozbehol a na cestu skočil práve v momente, keď auto vybehlo zo zákruty. Zamával rukami, ale auto prudko zabrzdilo a na mokrej vozovke pokrytej lístím dostalo šmyk a skončilo v priekope.  Madam Chesterfieldová práve viezla svoju dcéru Molly do školy na ranný kurz. John F. Chandler ich tam obidve znásilnil a potom chladnokrvne zabil. Madam Chesterfieldovej strhol z krku náhrdelník a odišiel do mesta, kde sa ho pokúsil predať. Vstúpil do prvého zlatníctva a zlatník mu na prekvapenie za ten náramok ponúkol neuveriteľných dve tisíc libier, len ho požiadal, aby chvíľu počkal, lebo nemá v zlatníctve takú veľkú hotovosť a musí ísť pre peniaze do banky. O pár minút ho v obchode zatkla polícia. John F. Chandler chcel predať náhrdelník madam Chesterfieldovej zlatníkovi, ktorý ho na objednávku lorda Chesterfielda vyrobil pre madam Chesterfieldovú, keď sa im narodila dcéra Molly.
Za dvojnásobnú vraždu dostal John F. Chandler tridsať rokov žalára. Lord Chesterfield sa odvolal a až na druhý pokus sa mu podarilo zmeniť trest pre Johna F. Chandlera na trest smrti obesením. Už štyri krát malo prísť k vykonaniu rozsudku, ale vždy sa na poslednú chvíľu rozsudok odložil, lebo sa našla nejaká chyba v súdnom procese, alebo pri vyšetrovaní a tak sa opäť muselo všetko prešetrovať. Na veľké prekvapenie to bol práve lord Chesterfield, ktorý vznášal tieto námietky a tým oddiaľoval vykonanie rozsudku trestu smrti obesím, pre Johna F. Chandlera, vraha jeho ženy a dcéry.

John F. Chandler vstúpil do tmavej miestnosti, kde už stáli sudca, prokurátor a kat.  V strede miestnosti, nad malým pódiom zo stropu visela slučka. Sudca čítal rozsudok, keď ho dočítal, ešte sa spýtal Johna F. Chandlera, “chcete ešte niečo povedať?”
“Cigaretu …. poprosím” povedal John F. Chandler ticho. Kat mu vložil cigaretu do úst, zapálil a potom mu ju držal, až ju John F. Chandler vyfajčil.
“Kat, vykonajte rozsudok” povedal sudca a kat odviedol Johna F. Chandlera na malé pódium. Postavil ho presne pod visiacu slučku. Na hlavu mu nasadil čiernu, nepriehľadnú kuklu a na krk navliekol slučku. “Kat” povedal sudca a  pokýval na kata hlavou. Kat odstúpil od Johna F. Chandlera a chytil do ruky páku, ktorou odistí pódium.
Sudca zdvihol ruku a ešte povedal, “na základe tzv. Chesterfieldového dodatku k zákonu o vykonaní popravy sa zaručuje odsúdenému na trest smrti obesením právo, aby presne vedel, kedy bude popravený,  tak budú posledné dve minúty jeho života odpočítavať hodiny svojim tikaním. Kat, zapnite odpočítavanie.” Kat stlačil vypínač na stene vedľa páky na odistenie  pódia.
V miestnosti zavládlo absolútne ticho, ktoré, ako ostrie noža pretínalo tikanie hodín. Tik, tak, tik, tak.
John F. Chandler zhlboka dýchal a viditeľne sa triasol na celom tele.
Tik, tak, tik tak.
Ruky, ktoré mal stále spútané za chrbátom sa mu tak triasli, že až štrngotal putami.
Tik, tak, tik, tak.
Odpočítavali sa posledné sekundy, John F. Chandler sa snažil dýchať tak, aby sa na poslednú sekundu nadýchol, prsty na rukách mu doslova vibrovali, bol napätý, bol pripravený na smrť.
Štyri
Tri
Dva, V tom zasvietilo červené svetlo, počítadlo sa zastavilo a na displeji zostala svietiť jednotka. Na dverách sa otvorilo malé okienko a niečia ruka dnu podala papier, na ktorom bolo jediné slovo, NÁMIETKA a podpis kráľovnej.
Kat musel priskočiť Johnovi F. Chandlerovi na pomoc, lebo sa nedokázal udržať na nohách, zvalil sa na zem, hystericky vrieskal, metal so sebou. Katovi museli prísť na pomoc dozorcovia z chodby. Johna F. Chandlera posadili na kolieskové kreslo a pripútali ho, aby si neublížil. Vrieskal na celú väznicu a ako ho tlačili po chodbe, tak sa za nimi vinula mokrá stopa, to sa John F. Chandler pocikal. Fyzicky a aj psychicky sa zrútil a najbližších niekoľko týždňov sa bude zotavovať vo väzenskej nemocnici.

Advokát Burnely vyšiel z väznice a zamieril si to priamo k autu. Obišiel ho a postavil sa vedľa lorda Chesterfielda, ktorý sedel na rozkladacej stoličke, na nohách mal prehodenú deku a pofajčieval fajku.
“Ako to prebehlo?” spýtal sa lord Chesterfield.
“Presne, ako ste predpokladali vaše lordstvo, zrútil sa, fyzicky a aj psychicky, pustil do gatí, ako malé decko a ak mu nedali injekciu, tak ešte teraz kričí a narieka” povedal advokát Burnely.
“Injekciu dostane až zajtra, nech si to vzrušenie poriadne užije a aspoň si prevetrá priedušky” povedal lord Chesterfield a vstal zo stoličky, “doktor, všetko pripravte, do najmenšieho detailu, hneď ako ten, ten ľudský odpad dajú do poriadku, začne sa nový proces so všetkým dokazovaním, rekonštrukciami a vypočúvaniami. Všetko odznovu a odznovu.” Lord Chesterfield otvoril dvere na aute a dodal, “pre neho nesmie byť  trestom smrť, ale život. A on bude žiť, pokiaľ budem ja živý.” Sadol si do auta, pozeral sa na vychádzajúce slnko, prstami sa dotkol skla a ticho zašepkal, “Margharet milovala takéto východy  slnka.”