Príbeh z Londýna, len tak na balkóne povedaný....

„Oh shit,“ zvolal som nahlas, keď  Pixie vrthla do izby. Pixie je, vlastne bola mojou frajerkou a načapala ma s druhou v posteli.

Nechápem, ako sa to mohlo stať, veď robí vždy spolu s Pedrom a Pedro ma mal upozorniť, keď náhodou skončí skôr v práci. Lenže Pedro ma neupozornil, lebo ako som sa dozvedel neskôr, mal na Pixie zálusk a toto bola jedinečná príležitosť, ako sa ma zbaviť a potom ako samaritán toľko utešoval Pixie, až ju dostal do postele, čo sa mu koniec koncov aj podarilo a stalo sa mu to aj osudným, no ale nepredbiehajme.
„Oh shit,“ zvolal som nahlas, keď Pixie vtrhla do izby. Tá mala aziatka, čo na mne práve divoko jazdila, na moje zvolanie, len zadychčane povedala, „Som dobrá zlato, že?“ Pixie ma vyhodila z bytu a na druhý deň som zistil, že aj z jej života.  Zbalil som sa do jednej igelitky,  ešte som si stihol obliecť župan a dvere na byte sa za mnou zatvorili. Vonku nebolo práve najteplejšie a ja som sa po ulici prechádzal len v plážových šľapkách a župane, keď som v tom na obchode zbadal papier, „voľná izba na prenájom“ a tel. číslo.
„Haló, volám na ten inzerát, že máte na prenájom izbu, je ešte voľná? Áno? A mohol by som ju vidieť teraz hneď?“ ani za minútu sa otvorili dvere vedľa obchodu.
Stačil jeden pohľad a už sme si podávali ruky. Musím priznať, že som teda nemal veľa na výber, ale mohlo to dopadnúť aj horšie.
V dome bývali len traja chlapi. Atila je Maďar  a naozaj aj vyzerá, ako potomok starých maďarov a možno aj húnov. Dlhá čierna hriva, čierne fúzy, síce trošku zavalitejšia postava, ale chlap, ako sa patrí. Jazdí na autobuse, fajčí jednu od druhej, nemá rád židov a je rasista.
Dan je z Austrálie, ale volajú ho Skippy, lebo je z Austrálie. Robí predavača v jednom módnom dome, vlasy ma zafarbené tak  melírovo a účes tak na divoko, piercing na nose a pere a vyznáva zdravý životný štýl.
Danny je Bulhar, robí v jednom coffee shope a všetko čo zarobí vráža do oblečenia. Stavbou tela skôr pripomína dievča. Účes má podľa najnovšej módy, okuliare má podľa najnovšej módy a ešte aj papuče na doma ma také, aké sú práve in.
A všetci traja sú teplí, homosexuáli, gejovia. Bol som veľmi prekvapený, keď som to zistil, lebo o Danielovi som si to myslel  hneď, ako som ho uvidel, jeho spôsob prejavu, jeho gestá,  jeho štýl oblečenia,  všetko so všetkým ladilo a keď mi podal ruku, tak som mal pocit, že držím mŕtvu rybu. Ale Skippy s Atilom ma naozaj prekvapili, rozprávali normálne, žiadne prejavy, žiadne gestá. Ako sme sa rozprávali, tak bežala telka a akurát dávali správy. Ukázali Obamu, ako reční niekde spoza pultu, keď Atila povedal, „bazmek, vyjebaný čierny žid fašistický, zmizni na strom, daj sem ovládač“ a rýchlo to prepol na niečo iné. Potom si odpil z piva a grgol.
„Ati,“ zvolal Skippy, „prestaň! Koľko krát som ti povedal, že sa mi nepáči, keď takto rozprávaš. To k tebe vôbec nepasuje, veď ty si taký nežný a robíš zo seba grobiana.“ Skippy sa potom nahol k Atilovi, nežne ho pohladkal po líci a pobozkal na ústa. „A podstrihni si tie fúziska, lebo ma do nosa pichajú,“ ešte dodal Skippy a pošúchal si nos do dlane.

Bol som prekvapený, zaskočený,  ale nemal som čas sa tým nejako zaoberať, lebo som mal dosť svojich starostí. Keď som sa na druhý deň zastavil u Pixie, aby som si zobral svoje  veci, tá štetka mi len povedala, „počkaj tu, hneď ti všetko donesiem,“ a doniesla mi plnú tašku obhorených vecí.  Celú noc to pálila v grile na barbeque.  „Dúfam, že je tam všetko, poriadne si to prezri, lebo ak ti ešte niečo chýba, rada mi to pošlem po dymovej pošte“ a treskla mi dverami pred nosom. Ešte že mi Skippy požičal teplákovú súpravu, ináč by som musel chodiť v tom župane.

Draho nadobudnutú slobodu som teda nechcel stratiť a tak som si povedal, že si dám chvíľu pauzu od ženského pokolenia. Lenže moje predsavzatie mi dlho nevydržalo a už o tri dni sa mi v posteli vyvaľovala pekná mladá Bulharka. Krasimíra sa volala, s tým jej menom sa nie celkom trafili do jej ksichtíku, ale postavu mala celkom jedlú. Bola moslimka, teda aspoň to tvrdila o sebe, veď aj šatku mala cez hlavu prehodenú, ale keď som ju vyzliekol, tak mala na krku retiazku s krížikom. Aj mi to začala vysvetľovať, ale kto by ju v tej situácii počúval, hlavne, keď sa ten kresťanský krížik tak krásne vynímal medzi jej moslimskými kozami. Lenže Krasimíre sa v mojej posteli zapáčilo, s čím som ja nepočítal a tak, keď na tretí deň otvorila  moje prázdne skrine a zvolala, „jéj, ale veď tie skrine sú prázdne, úplne prázdne, takže sa sem bez problémov pomestím s mojimi vecami.“  Otočila sa, skočila na posteľ a po štyroch sa ku mne približovala. Zrazu ten kresťanský krížik medzi jej moslimskými kozami vôbec nepôsobil  vzrušujúco. Rýchlo som schmatol jej veci a hodil som jej ich do tváre, „zober si to a vypadni.“

O pár dní, bolo to vlastne v noci, sa rozleteli dvere na mojej izbe a do izby vtrhol Dan. Rozsvietil svetlo  a zrúkol na mňa, „pozri sa! Pozri sa! Vidíš to?“ a točil sa na jednom mieste, raz doľava, potom doprava. Bol som v šoku, vôbec som nechápal, čo vlastne odo mňa chce. A Dan sa len na  mňa škeril a stále sa vrtel na mieste. „Vidíš to?“
„Čo mám vidieť.“
„Bundu,“ skríkol Dan „a nohavice a čižmy, kabelku, všetko čo mám oblečené! Vidíš to?!“
Práve v ten deň boli dva mesiace od smrti módneho dizajnéra Alexandra McQueena a jeho obchod robil veľký výpredaj. Dan tam utratil všetky svoje úspory a tak sa tešil. Ale o druhej v noci?
„Sú dve hodiny a ja ráno vstávam.“ „Vieš koľko stála tá bunda? 6500 libier a ja som ju dostal za 1200 a tá kabelka? Zo 750 na 130 a čižmy z 830 na 190. Bože ja som taký šťastný!!!!“  Dan doslova pišťal od radosti „a tie okuliare, z 260 na 50. Zobral som rovno tri kusy, každý inej farby, chichi.“
„Vypadni!“ zvrieskol som a hodil som po Danovi vankúš.
„Ach,“ povzdychol si Dan, „nikto ma nechápe, no nevadí, dobrú noc ti prajem“ a zatvoril dvere.
No ako mám po takom šoku opäť zaspať? Išiel som sa napiť do kuchyne a tam za stolom sedel Atila. „Aj teba zobudil ten vyjebaný  bulharský buzerant?“ povedal ticho, usŕkol si z kávy a vyfúkol oblak dymu.
„Ehm.“
„Keby som ho bol chytil, tak mu riť roztrhnem až po pupok,“ pretrel si oči, „o pol hodinu vstávam do práce.“
Raz som si doviedol takú princeznú, zbalil som ju na to, že som jej hovoril, aká je krásna a super a neustále som sa jej vypytoval, či je modelka a ona mi stále odpovedala, „to naozaj vyzerám, ako modelka? Ále prestaň....“ koketne sa zasmiala a prehodila si ofinu na druhú stranu. Bola už noc, keď sme prišli ku mne, ale Dan sedel ešte v obývačke a tak sme prehodili pár slov. Už som ju ťahal do izby, keď Dan povedal, „ty máš ale peknú kabelku a aj čižmy a ako ti to ide spolu.“
A princezne nebolo viac treba, hneď sa začali o móde rozprávať, keď tu zrazu Dan navrhol, že on má kopec oblečenia,  či sa nechce ísť pozrieť.
„Môžem sa ísť pozrieť? Veď len na chvíľku“ omotala sa mi okolo krku a sladko ma pobozkala. Prikývol som na súhlas. Ja som sa zatiaľ rýchlo osprchoval, vyvoňal a už som ju čakal v posteli.
„Pozri,“ pribehla do izby v nejakých nohaviciach a tričku, „on má presne moju veľkosť, mňa porazí a vieš čo tam má vecí?“ Rukami som jej naznačil, aby už išla ku mne do postieľky, ale ona ešte zaševelila, „ešte chvíľku, ešte si chcem niečo vyskúšať, nevadí?“  Takto mi pribehla do izby ešte niekoľko krát, vždy pišťala od radosti, ako jej to sedí a aká je to značka, tak som si zapol telku a keď opäť pribehla a vykrúcala sa, tak som ju len pochválil, ako dobre vyzerá a uistil som ju, že mi to nevadí. Ráno, keď som sa zobudil na rev budíka, tak ležala vedľa mňa v posteli. Prebudila sa, keď som odchádzal, dal som jej pusu a  do ruky kľúč od bytu a povedal som jej, že o piatej budem doma. Ona sa na mňa usmiala a povedala, „počkám ťa tu a naozaj sa nehneváš za ten včerajšok? Ale veď ak chceš teraz, tak poď“ a odkopla paplón.  A v tom momente sa čaro princezny rozplynulo a na posteli ležala strapatá dievčina s rozmazaným mejkapom. Zobral som jej kľúč z ruky, „keď budeš odchádzať, len za sebou zabuchni dvere a ... zabudni.“
Bolo slnečné nedeľné popoludnie, vyvaľoval som sa na balkóne, keď zazvonil zvonček.  Policajti ma požiadali, aby som si prišiel vyzdvihnúť Dana do nemocnice, lebo odpadol v práci. Na hospitalizáciu to nie je, ale samého ho pustiť domov nemôžu. Ten blbec sa dozvedel, že nejaký módny návrhár bude mať pred vianocami super akciu, že ak si zákazník kúpi celú kolekciu, tak ju dostane len za štyridsať percent z normálnej sumy, ale aj to bolo skoro desať tisíc. A tak sa Dan rozhodol, že bude šetriť všade kde sa len dá. No a tak prestal jesť, aby ušetril za jedlo. Doma nejedol nič, najedol sa len v práci, lenže práve vtedy mal dva dni voľna  a  prvé čo spravil, keď prišiel do práce bolo, že sa najedol, no a tak to s ním šľahlo o zem. Dan si vypočítal, že aby si do vianoc našetril potrebnú sumu, tak okrem cestovného a nájmu za izbu môže týždenne minúť len tri päťdesiat. Uvaril som mu slepačiu polievku, zjedol len pár lyžičiek a zaspal. Keď sa prebral, prvé čo urobil, začal si na nete hľadať druhú prácu, vraj ten výpadok za jedlo musí niekde dohnať. Pozrel sa na mňa previnilo a dodal, „keď musíš, tak musíš.“
Atila sedel v obývačke a pozeral telku, keď som prišiel z práce domov. Všimol som si, že na chodbe sú dva kufre.
„Ty ideš niekam Atila?“
„Hej, idem domov pozrieť na dva týždne.“
„Však ste chceli do štátov v lete spolu, čo takto narýchlo?“
„Ále, stala sa mi taká vec v robote,“ Atila si zapálil a pokračoval, ako som už spomínal vyššie, Atila pracoval, ako vodič autobusu a dnes ráno mu do autobusu nastúpila staršia černoška a zostala stáť vpredu. Tak ju Atila upozornil, že tam stáť nemôže a aby si postúpila do vozu, lenže ona povedala, že ona sa tam tlačiť nebude a že bude stáť tam, kde stojí.  Tak ju Atila hlasnejšie upozornil, že ak si nepostúpi dozadu, tak on nebude môcť pokračovať v jazde a budú musieť počkať až dovtedy, pokiaľ   miesto pri vodičovi nebude prázdne. Takto sa chvíľku dohadovali a potom si to stará pani rozmyslela a postúpila dozadu, lenže Atila si šťavnato uľavil na adresu starej dámy, „ty vyjebaná stará čierna piča, kvôli tebe prídem o prestávku,“ čo by nebol až taký problém, keby si  Atila uľavil po maďarsky, ale on si uľavil po anglicky. Zrazu mu niekto klope na dvere, blonďatý chlap zo zloženým bicyklom v jednej ruke na neho kričal, aby sa okamžite tej dáme ospravedlnil. A Atila? Vraj fuck off a ťahaj dozadu, lebo odstavím autobus. Na tretej zastávke ho čakala polícia a servisné auto s náhradným šoférom.
„Vieš kto bol ten blonďavý kokot?“ zakričal za mnou do kuchyne, „primátor Londýna. Chápeš to? U nás sa primátor  Budapešti  vyváža v limuzíne aj s ochrankou a tu sa ten kokot vozí v autobuse so skladacím bicyklíkom v ruke, nohavica zapravená v ponožke a na tričku reflexná vesta. Chcel ma hneď na mieste vyhodiť, ale odborári povedali, že to nie je také jednoduché a všetko sa musí prešetriť. Bude to trvať dva týždne, jazdiť nemôžem, tak idem domov.“
O pár minút na to, práve, keď som sa napchával večerou, prišiel Skippy, s Atilom sa milo zvítal a potom mu Atila začal rozprávať príhodu, keď Skippy zbadal zbalené kufre na chodbe. „To je tvoje?“ pozrel sa na mňa. Ja som len pokrútil hlavou, že nie. Potom sa pozrel na Atilu, „keby si ma nechal dohovoriť, tak  ti to hneď poviem,“  povedal Atila nervózne. 
„Tak pokračuj,“ odsekol  Skippy. Keď Atila skončil s rozprávaním, Skippy sa prudko postavil a spustil, „sme sa predsa jasne na niečom dohodli Atila! Si mi niečo sľúbil! A zase si sa na mňa vykašľal!“ Atila sa snažil oponovať, ale Skippy spustil na Atilu taký uragán slov, že môj pud sebazáchovy zareagoval, zobral som si čo bolo moje a čo najrýchlejšie som sa presunul do svojej izby. Práve keď som zatváral dvere, Skippy kopal do Atilových kufrov a kričal, „utop sa v tom Dunaji ty hnusný klamár!“
Atila pochádza z malej dedinky v strednom Maďarsku, celá jeho rodina je silne veriaca a homosexuálov si predstavujú, len ako mužov, ktorí sa prezliekajú a maľujú, ako ženy. Ako by mohol povedať svojej už skoro osemdesiat ročnej mame, že aj on je homosexuál? Veď by ju to mohlo zabiť, jej jediný syn, ešte má štyri dcéry a homosexuál? A tak Atila síce Skippymu sľúbil, že to povie svojej rodine a že im aj predstaví Skippyho, ale ešte mu stále chýba odvaha.
Keď sa Atila po dvoch týždňoch vrátil z Maďarska, Skippy ho privítal s otvorenou náručou, to zlé už bolo odpustené. A ani z roboty Atilu nevyhodili, lebo postupoval podľa predpisov,  síce  dostal písomné pokarhanie a tej pani sa musel ospravedlniť, ale s Londýnskym primátorom to dopadlo ešte lepšie. Oni sa len museli navzájom ospravedlniť, lebo primátor svojim konaním, búchaním na dvere vodiča počas jazdy, ohrozil bezpečnosť cestujúcich a Atila mu za to vynadal. Podali si ruky a tým sa to pre nich skončilo.
Potom som sa odsťahoval k tejto cicuške voňavej  dlhonohej s horúcim bruškom, vlastným bytom a autom. Volá sa Silvia, ale všade hovorí, že je Sylvia, lebo vraj s tvrdým sa jej to páči viac.

 A ako to skončilo s tými tromi? Tak to už neviem, takže vám nedokážem povedať, či sa Dannovi podarilo nasporiť na tú super módnu kolekciu, alebo nie a Atila? Ten možno ešte stále hľadá odvahu a možno ju už našiel.
No a ako skončil Pedro s Pixie? Keď ju Pedro dostal do postele, bol z nej taký unesený, že stačilo aby Pixie len povedala, že toto je pekné, alebo toto sa mi páči a Pedro to hneď kupoval. A čím viac Pedro kupoval, tým viac sa Pixie páčilo viac a viac vecí, tak Pedro nielen že minul všetky svoje úspory, ale si ešte aj požičal. Keď už nestíhal splácať, tak povedal Pixie, že to takto ďalej už nepôjde. Pixie na to, že ona ho nikdy o nič neprosila a ani nežiadala a že to on sám kupoval. Pohádali sa, Pedro je povedal, že je kurva zlatokopka  a tak sa Pixie zbalila a odišla od Pedra ku kamarátke.

No a ja už budem musieť končiť,  káva je už dopitá, cigaretka dofajčená, ešte posledného šluka a idem dnu z balkóna, veď aj Silviinka na mňa už volá, pardón, Sylviinka.
„Áno srdiečko, áno zlatíčko, už som pri svojej mačičke, už idém ............“ a dvere na balkóne sa zabuchli.