Blogy

Janka sedela v parku na lavičke a striedavo pozerala do slnka a na hodinky. Evidentne na niekoho čakala.

„Oh shit,“ zvolal som nahlas, keď  Pixie vrthla do izby. Pixie je, vlastne bola mojou frajerkou a načapala ma s druhou v posteli.

“Vidím lásku, vzťah, muža, srdce, reťaz, kostol, ty sa už nikdy domov nevrátiš dievča,” povedala stará cigánka, keď sa Felícií pozerala do dlane.
“Ako to myslíš, že sa už nikdy domov nevrátim,” spýtala sa Felícia starej cigánky, ale tá jej len odvetila, že ona nemyslí, ona len číta to, čo má Felícia v dlani napísané. {readmore}

Moje meno je Jesus Christ. Nie, neľakajte sa, moja mama ma počala normálne, neboli v tom žiadne čary a ani zázraky, normálne sa milovala s chlapom.

{rea

Dievča a chlapec sa rozprávali o všetkom možnom, keď prišla reč na Boha.
{rea

Maja sa vrátila z práce domov, ešte sa túlala po obchodoch a len tak sa tárala  bezhlavo po uliciach, aby prišla do prázdneho bytu čo najneskôr. Je piatok, sadla si do kresla, z vonku sa do bytu tlačí svetlo z ulice a ani jej ženská ruka nedokázala zmazať z toho bytu tú jeho {rea

Johanka bola už vo štvrtom mesiaci. Keď si obliekla priliehavé šaty, tak sa jej bruško už krásne guľatilo a o pár dní sa mala  stretnúť s prezidentom Európskej únie. Mal prísť k nim na lazy aj s celým svojím sprievodom. Johanka si všimla, že vedľa mobilnej nemocnice stavajú pódium a majú tam nachystané červené koberce, tak sa spýtala, pre koho to stavajú. Vraj pre prezidenta. Johanka im povedala, že toto je príroda, toto nie je veľkomesto, ak chce prezident chodiť po kobercoch a po drevených pódiách, nech zostane tam, kde je, ona sa s ním nestretne. A skutočne, keď prišiel prezident, nebolo tam žiadne pódium, žiadne koberce, všetci stáli. Po oficiálnej ceremónii sa prezident rozprával s Johankou a nadchýnal sa krásou okolitej prírody a tichom, aké tam vládlo. Vraj by si rád v Čavoji zadovážil víkendovú chalúpku, či by mu neporadila. {readmore}

Z Johanky vyrástla krásna deva, ale ako začali spolu s Fedorom žiť, stala sa z nej žena a opeknela ešte viac. Ako sa vyjadril Františkin švagor Jarko “láska dokáže divy”.
Johanka si zvykla prebúdzať sa pri klavíri. Ráno, len čo vstala, ešte rozospatá si sadla za klavír, zatvorila oči a hrala podľa nálady alebo počasia. Fedor jej tam doniesol hrnček čaju a krajec chleba a tam sa zvyčajne aj naraňajkovali. {readmore}

Bol čas oberania čerešní. Johanka mala už trinásť rokov, a tak naoberali čerešne a chodili ich predávať do mesta. Františka s mamou a Sidóniou cez deň oberali a skoro ráno Fedor s Johankou vyrážali na trh. Už im zostala len veľká a stará čerešňa, na ktorú im Fedor zakázal liezť a tak s oberaním čakali na Fedora. Keď sa poobede vrátili z trhu, Fedor vraví Johanke: „Choď sa najesť a potom príď, vyložíme debničky a pôjdeme obrať tú starú čerešňu. Pokosím pod ňou trávu a zároveň z nej aj poopilujem suché konáre, aby sa na rok dala lepšie oberať.” {readmore}

Už o pár týždňov sa skupine vedcov podarilo zistiť, prečo ten malý neškodný mikrób zabíjal. Vraj zmutoval a začal tvoriť enzýmy, ktoré u človeka vyvolali také reakcie niektorých žliaz, že začali produkovať nadmerné množstvo iných enzýmov a hormónov či znížili svoju produkciu na minimum, alebo prestali produkovať úplne. Mužov to zabíjalo a ženy to urobilo neplodné. Prečo, to ešte nevedia celkom presne a ani žiadne riešenie nemajú. Vraj sa najskôr pokúsia zistiť, prečo ten mikrób tak náhle zmutoval, možno bude kľúč k tej záhade práve tam. {readmore}