Blogy

Františka sedela v autobuse a pozerala sa von oknom.  Aj napriek tomu, že bolo nepríjemné jesenné počasie, sychravo fúkal vietor a do toho ešte aj mrholilo, sa Františka  usmievala. Išla od lekára. Je tehotná. Konečne sa im to s Matúšom podarilo. Prameň vlasov si dala do úst a usmievala sa pri predstave, ako zareaguje Matúš, keď mu to povie. Chlap ako hora, drevorubač, ale vo vnútri maslo a med. {readm

“Je čas” povedal dozorca, keď otvoril dvere na cele smrti. John F. Chandler bol už pripravený, sedel na posteli oblečený v obleku. Keď vychádzal z cely von, ani sa neobzrel.  Na nádvorí sa na chvíľku zastavil a pozrel sa na oblohu, práve svitalo a na oblohe svietili už len najsilnejšie hviezdy, bolo chladno a keď dýchal, tak sa mu z úst parilo, ako keby fajčil, presne ako vtedy…. {readmore

     Dosť často sa mi sníva, že lietam. Lietam, ako vták, len roztiahnem ruky, ako krídla a už aj plachtím. Niekedy sa len tak vznášam a pomaly krúžim nad horizontom, inokedy prudko letím strmhlav hore a potom padám dole voľným pádom, že až cítim v žalúdku to preťaženie. {readmore}

       Už dlhšiu dobu mám pocit, že ma ľudia prehliadajú, akoby som neexistoval.  Pozdravím a nikto mi neodpovie na pozdrav, prídem niekam a nikto sa na mňa nepozrie, odchádzam a nikto to ani nezistí.  Keď sa chcem niekomu prihovoriť, musím na neho prehovoriť aj tri, štyri krát, ako by som neexistoval. {readmo