Blogy

Z Londýnského metra - Plienkač

Večerná špička, všade plno ľudí, keď som nastúpil do vozňa, tak bol úplne obsadený a ja som sa opásal okolo tyče pri dverách. Bol som jediný, ktorý nesedel.
Pozoroval som ľudí, ktorí sedeli. Hneď vedľa mňa, za sklenou prepážkou sedel mladý muž, ktorý čítal noviny. Oproti nemu  sedel mladý chalan, ktorý sa hral so svojím ipod touch, nohy naširoko a aj keď sedel bolo vidno, že pás jeho nohavíc je nižšie, ako jeho zadok. Bol “in”. Teraz je to veľká móda, angličania majú pre nich aj pomenovanie. Volajú ich plienkači, “napkin’s”.  A vedľa toho chalana, plienkača, sedel starší pán, povedal by som, že už pán v dôchodkovom veku, ktorý bol aj na pohľad decentne a draho oblečený.

Na ďalšej stanici nastúpilo do nášho vozňa viac ľudí, ale dverami oproti mne, nastúpila iba jedna žena. Chytila sa tyče pri tom plienkačovi a tichým, nesmelým hláskom sa mu prihovorila, prepáčte, nehnevajte sa, ja som tehotná. On sa pozrel na ňu, premeral si ju kyslým pohľadom a sucho povedal, gratulujem a opäť pozeral do toho svojho ipodu. Rozšírili sa mi oči, keď sa v tom postavil ten mladý muž, ktorý čítal noviny, nech sa páči, poďte si sadnúť, povedal s úsmevom a ešte dodal, a tiež gratulujem. Mladá žena, budúca mamička, ktorej tvár už pripomínala farbou zasneženú pláň, len z ťažka dokázala vysloviť ďakujem. Decentne a draho oblečený starý pán s neskrývaným odporom a pohŕdaním povedal na adresu plienkača, dúfam, že sa toto vašej partnerke, alebo manželke nikdy nestane. Plienkač len tsskol, hodil plecom a naďalej ťukal prstom do svojho touch ipodu. Práve sme sa blížili k stanici Acton Town, keď plienkačovi zazvonil telefón, strhol si slúchadla z uší, ipod strčil do vrecka svojej bundy a začal telefonovať. Hej, hej, za chvíľu som tam, daj mi ešte päť minút, potom sa zarozprával o nejakej dievčine a vraj by bolo dobré, keby ju volajúci pozval na najbližšiu párty, veď on ju lepšie pozná. Vlak zastavil na stanici, ľudia vystúpili a nastúpili, plienkač rozprával a rozprával, ale keď zaznela hláska, že dvere sa zatvárajú, plienkač zahromžil, do riti Acton Town a rýchlo vyletel z vlaku. Dvere sa zatvorili a vlak sa pohol. Na sedadle, kde sedel plienkač zostal ležal ipod touch a plienkač sa ešte pokúsil o nemožné, kričal z nástupišťa  STOP, STOP, ale vlak ho ignoroval. Decentne a draho oblečený starý pán zobral ipod touch  do ruky a s úsmevom na perách mával slúchadlami smerom k plienkačovi a hovoril, daj pá pá. Potom sa pozrel na toho mladého muža, ktorý uvoľnil miesto budúcej mamičke a povedal, sadnite si. Keď si sadol, starý pán mu vložil ipod touch do dlane a vraví,zoberte si ho, je váš. Ale to nemôžem, ohradil sa mladý muž.

Vy musíte, to patrí vám, keby sa bol postavil on, určite by ho tu nezabudol a nakoniec, starý pán sa pozrel okolo seba, všetci s tým súhlasia. A všetci, vrátane mňa, súhlasne pokývali hlavami.
Ale ja…., snažil sa ešte protestovať mladý muž.
Budúca mamička sa usmiala a teraz ona povedala, gratulujem.
Z Londýnského metra - Džing bels
Z Londýnského metra - Blondínka

Related Posts

 

By accepting you will be accessing a service provided by a third-party external to https://www.pohyby.co.uk/