Žena rýchlo sklopila zrak a vošla do obchodu, načo Jakub skôr pre seba, len tak polohlasne povedal, nemáš začo a prajem ti krásny deň. Automatické dvere sa otvorili a on sa v nich zrazil s tým malým a chudým černochom, ktorý na neho začal kričať a neskutočne rýchlo gestikulovať. Černochová angličtina bola ešte horšia, ako Jakubova, ale z černochových výkrikov pochopil, že sa mu nepáčilo, že sa rozpráva s jeho manželkou.
Ukľudni sa kámo, klídek, ale keď ani po treťom zopakovaní ten černoch veľkosti komára neprestal kričať a rozhadzovať rukami, tak sa Jakub naštval a tiež na neho zakričal, sklapni mustafa, lebo poletíš naspäť do Afriky. A čuduj sa svete, ten černoch v momente stíchol, vyvalil na Jakuba óbrovske oči, niečo zažundral dozadu smerom ku svojej manželke a rýchlo odišli z obchodu. Jakub sa v obchode zdržal, lebo stretol kamaráta z Česka a trochu sa zarozprávali. Keď spolu vyšli von, pred obchodom na nich čakala skupina desiatich chlapov čiernej pleti, komárových kamarátov. Skôr než si Jakub stihol uvedomiť hroziace nebezpečenstvo, vytvorili okolo nich polkruh. V strede stál najväčší z nich, vysoký s veľkým bruchom pripomínal kamión, ostatní boli vždy o veľkosť menší, autobus, dodávka, osobák, trabant, skúter, bicykel, kolobežka, ratlík a komár, ktorý bol z nich najmenší. Kamión, ktorý mal oblečené bieločierne kockované sako, ako nosia mäsiari,obrovské ruky a ešte väčšie dlane vystúpil z radu, podišiel smerom k Jakubovi a začal rozprávať, som nešťastný priateľ môj, som veľmi smutný priateľ môj a stále sa približoval k Jakubovi. Jakubovi tĺklo srdce až niekde v nohaviciach a preto, aby si dodal odvahy, zakričal na kamión, stoj tam kde si, čo chceš.
Priateľ môj, začal opäť smutne kamión, oči zaliate slzami dobre že sa mu stierače nepustili. Som veľmi neštastný, lebo môj priateľ je tiež nešťastný. Poď sem, povedal rázne a otočil sa dozadu. Komár pobehol k nemu, ale kamión ho schmatol tou svojou obrovitánskou rukou a ako malé šteňa ho priviedol pred Jakuba. Priateľ môj, oslovil Jakuba, môj priateľ by sa ti chcel ospravedlniť a pozrel sa na komára, ale komár len oči pučil a mlčal. Tak s ním kamión zatriasol, ako keď na jeseň slivky otriasate a ráznejšie zopakoval posledné slová, môj priateľ by sa ti chcel ospravedlniť. A tak komár podal Jakubovi ruku a hlasom, ako mutujúci puberťák povedal, sorry, so sorry, prepáč, je mi to veľmi ľúto a pozeral sa pri tom do zeme. Jakub sa zmohol len na, to je ok, pozrel na kamión a spýtal sa, skončili sme, to je všetko? Ako neskôr vysvitlo pri vysvetľovaní, ten malý a chudý černoch sa skutočne volal Mustafa, pochádzal zo Somálska a neskutočne sa preľakol, že ho ten cudzinec pozná a že sa bude musieť vrátiť do svojej rodnej domoviny. Ale preľakol sa preto tak, lebo doma, vo svojej domovine zanechal svoje dve staršie manželky a do Londýna si zobral iba tú tretiu, najmladšiu. Keby sa vrátil, tak by mu vraj rodiny jeho manželiek mohli ublížiť. Jednoducho, by od nich dostal riadnu nakladačku a ešte by im musel aj vrátiť veno, ktoré s nimi dostal pri svadbe. Keď sa komár konečne presvedčil, že mu nehrozí žiadna deportácia a ani nič podobné, celý šťastný začal Jakuba objímať a bozkávať. Lenže to najlepšie Jakuba ešte len čakalo, lebo hneď ako sa vymámil z komárovho objatia, vpadol do objatia kamióna a potom ďalšieho a ďalšieho až po ratlíka. Ale keďže bol s Jakubom aj jeho kamarát Patrik, dostalo sa mu presne tej istej pocty, ako Jakubovi. Všetci desiati ho vyobjímali a vybozkávali.
Keď šli Jakub s Patrikom konečne domov, tak Jakub, utierajúci si líca so smiechom povedal, toto keď poviem mamke, tá si cvrkne od smiechu.
