Blogy

Kdysi jsem zde vzbudil vlnu kritiky za svuj souhrn nejzajimavejsich zprav uplynuleho tydne. A jelikoz je ve zdejsich blogerskych vodach jiz delsi dobu klid, zkusim do nich privest kdyz uz ne bourku, tak alespon svezi vitr. No vitr, vetrik. Mozna spis pruvan. Anebo taky nic zajimaveho...   Nejdu...

     Dosť často sa mi sníva, že lietam. Lietam, ako vták, len roztiahnem ruky, ako krídla a už aj plachtím. Niekedy sa len tak vznášam a pomaly krúžim nad horizontom, inokedy prudko letím strmhlav hore a potom padám dole voľným pádom, že až cítim v žalúdku to preťaženie. {readmore}

Nebyt toho, ze Britove v dobach ne tak davno minulych ukoristili, pro slavu a cest imperia, co se dalo ve svych cetnych koloniich a vlastne nejen v nich, tak se dnes nemuzeme podivat na skvosty antiky, staroveku ci stredoveku ve zdech Londynskych muzei.

Britove radi fandi, dalo by se rict ze do fandeni davaji cele srdce a casto i celou vyplatu. Ode davna si evropani (nebo aspon my, stredoevropani) predstavuji toho spravneho anglickeho gentlemana s raketou na kurte. Ale plati to stale ? Prave probiha Australian Open, grandslamovy turnaj ze ctyrky ne...

       Už dlhšiu dobu mám pocit, že ma ľudia prehliadajú, akoby som neexistoval.  Pozdravím a nikto mi neodpovie na pozdrav, prídem niekam a nikto sa na mňa nepozrie, odchádzam a nikto to ani nezistí.  Keď sa chcem niekomu prihovoriť, musím na neho prehovoriť aj tri, štyri krát, ako by som neexistoval. {readmo