Nazory na zivot v UK

prijemny den, ...rada by som sa s vami podelila o to, cim sa zaoberam uz pomerne dlhsi cas...nehladam ani tak odpoved na mozno v dalsom texte kladene otazky (aj vdaka super clankom od jardy), skor reakcie, nazory ludi ktori uz cim-tym v uk presli, nemaju uz sladkych 19 a ani chut prespavat niekde v hyde parku... mohla by som pokracovat rozlicnymi blabolmi a nadavanim na tunajsie statne praktiky, \"vylepsujuce\" zivotnu uroven tak, ze vacsina populacie je plnohodnotne zrela pre psychoanalytikov gauc... mienim vas vsak toho usetrit, aj ked si neodpustim podotknut, ze prave to je ten dovod, co ma nuti pokukavat po krajoch severnych...prave po tych, ktorym som tak nevdacne a lahkovazne po kratkodobom studentskom, bezstarostnom pobyte v centre kozmopolitneho londyna v 94-tom zamavala... odvtedy ubehlo uz par nediel, ja som nadobudla urcite skusenosti v roznych oblastiach, rozhladela sa okolo seba uz aj ocami dospeleho...no a s polutovanim musim skonstatovat, ze rodna hruda sa ku mne chova ktoviepreco dost neprivetivo... a tak kym mi este neuje posledny vlak (mam 35:) a aj kvoli mojej 9roc. dcere, ktorej by som rada dopriala trosku viac moznosti vo vsetkych oblastiach ako sme mali kedysi my - vlastne najma kvoli nej, by som sa pokusila zaradit medzi tych stastnych priselcov, ktori su schopni aspon zcasti medzi domacich zapadnut... normalne pracovat, normalne byvat, normalne zit, zdielat normalne ich starosti... ...z miesta na strednom slovensku priam nerealne plany... kdesi v clankoch na tomto boarde som citala, ze ucinit to rozhodnutie odist, je v tomto smere jedna z najtazsich veci...pre mna o to viac, ked rozhodujem za nas obe...stalo sa... no ale kedze uz nemam naivitu 19-nastok viem i to, ze to najhorsie ma este len caka po prichode na ostrovy... od mojej poslednej navstevy v londyne sa mnohe zmenilo, pravdupovediac i rec by bolo dobre oprasit...ktovieake peripetie s pracou mam pred sebou... verim si vsak...istu davku zdravej ctiziadosti by mal v sebe najst kazdy, kto sa chce o podobne pokusit...s -nazvime to- uspokojivym vysledkom... no a na druhej strane mam strach..a aky :/...ibaze to by som nemala vraviet moc nahlas, ze?... ale...kto z vas ho tiez predtym nemal? hmmm? :) ...ako som uz pisala, nehladam niekoho, kto by mi tieto moje myslienky opeciatkoval, chcela by som vsak spoznat ludi, ktorym sa toto podarilo, ktori v uk uz ziju aj s detmi, ktori by sa vedeli podelit o svoje zaciatky, i harcovnicke terajsky :)...a ktori maju za to moj uprimny obdiv... verim, ze nebudem jedina, ktora by bola za to vdacna... Mixaela