Georgíniový ostrov - poviedka

     Dosť často sa mi sníva, že lietam. Lietam, ako vták, len roztiahnem ruky, ako krídla a už aj plachtím. Niekedy sa len tak vznášam a pomaly krúžim nad horizontom, inokedy prudko letím strmhlav hore a potom padám dole voľným pádom, že až cítim v žalúdku to preťaženie. {readmore} /p>       Aj teraz som sníval, ako lietam. Lietal som vysoko a rýchlo, zaletel som až nad najsamvyššie oblaky, kde už nebolo nič, len slnko a ja. Je to obrovská prázdnota, len vy a vaše myšlienky, keď som zrazu zbadal nejaký malý tmavý bod v diaľke. Ako som k nemu letel, bol stále väčší a väčší, až bol z neho obrovský ostrov len tak letiaci vzduchom.  Zospodu trčali korene, ale zvrchu bol krásne zelený a celý posiatý rozkvitnutými kríkmi kvetov.  Boli všade a boli všetkých možných tvarov a farieb. Georgínie.
     Zoskočil som na zem, na krásny zelený trávnik a chcel som sa nadýchnuť tej opojnej georgíniovej vône, ale zem sa podo mnou uhýbala, ako voda a ja som sa po kolená zabáral do zeme. Kade som prešiel, zostalo po mne doslova oranisko. Zastal som pred takým obrovským kríkom, mal nádherne veľké kvety, jeden som si pritiahol ku sebe a privoňal som si. Silná, mocná, opojná vôňa, prizrel som sa tomu kvetu opäť a niečo mi ten kvet pripomínal. Pripomínal mi ženu, ženské krivky, takú peknú šťavnatú, kyprú, dobre urastenú ženu. Kvet sa zrazu začal v mojej ruke roztápať, akoby bol z cukru a po ruke mi tiekla jeho šťava. Zafúkal vietor, že sa až kvapky rosy zatriasli na koncoch lístkov trávy a ja som začul také čudné zašušťanie. Neviem kde sa vzali, ale zrazu ich bolo veľa a boli všade, z každej strany prichádzali ďalšie a ďalšie. Ženy kyprých tvarov, všetky mali rovnaký účes, dlhé zlaté divoko kučeravé vlasy, ktoré im len sporo zakrývali veľké prsia a mihalnice veľké, ako motýlie krídla. Veľké a ovísajúce bruchá, široké boky a bujné zadky im prechádzali do pevných stehien, ktoré boli v kontraste s ich malými a drobnými nožičkami a ručičkami. Všetky sa chichúňali, všetky sa usmievali, všetky boli krásne a aj napriek ich kyprým tvarom chodili po tráve tak opatrne, že sa ani kvapka rosy nepohla. Prišli ku mne, chytili ma za ruky a ťahali ma preč. Šiel som s nimi, lenže po mne zostávali hlboké stopy, ako po tanku, ktoré oni s veľkým ochkaním a jojkaním hneď opravovali. Pokúsil som sa vzlietnuť, veď som v sne a vtedy môžem lietať, ale ani som sa nepohol. Zato moje kypré divožienky ku mne pricupitali a začali ma vyzliekať. S každým kúskom šatstva, ktoré zo mňa strhli sa zabávali, chichúňali sa a spievali si a keď ma vyzliekli do naha, zrazu som sa prestal zabárať do zeme a tiež som sa vznášal tesne nad zemou, ako moje bujnohrivé a bujnoprsnaté divožienky. Chytili ma za ruky a utekali sme pomedzi tie krásne kvitnúce georgínie, oni sa stále smiali, stále sa chichúňali. Opájali sa životom, opájali sa radosťou, opájali sa kvitnúcimi georginiami a ja som sa opájal s nimi. Bolo mi krásne, nádherne, tancovali sme pomedzi kvety, tancovali sme pomedzi steblá trávy, tancovali sme na lupeňoch georgíň, len tak sme sa pochytali za ruky a točili sa a točili. Včeličky nám lietali pomedzi prsty na nohách, že sme mali od nektáru až žlté nohy. Zrazu sme zastali pred vodopádom, ktorý bol divný v tom, že voda do neho padala  od nikadiaľ a odtekala nikam. Len na kúsku sa na chvíľku spomalila a stávalo sa z nej zrkadlo v ktorom sa moje kypré, dobre stavané a šťavnaté divožienky obdivovali, aké sú krásne a zvodné. Pozrel som sa aj do toho zrkadla, ale nevidel som seba, uvidel som mužské telo kyprých tvarov, mohutné ramená, veľké brucho, tučný zadok a nohy, mohutná hriva dlhých, kučeravých čierných vlasov a mihalnice, ako motýlie krídla. Bol som prekvapený, ale milo, tešil som sa zo seba, cítil som sa takto skvelo, páčil som sa sám sebe,  zavrtel som sa, schytil som prvú divožienku za ruku a dali sme sa utekať, poletovať okolo kríkov rozkvitnutých georgíň. Ostatné divožienky nás nasledovali, smiali sme sa, zabávali, spievali sme si a keď sme sa unavili, políhali sme si do trávy, alebo len tak posadali na listy a kvety georgíň. Pocitil som smäd, ale v tom jedna kyprá divožienka odtrhla kvet georgínie, vložila si ho do dlaní, stlačila ho a šťavou z toho kvetu ma napojila. Nektár mi tiekol po brade a tak som sa opojil jeho chuťou a vôňou, že som ako v tranze natrhal za plné priehrštie kvetov georgíň, po jednom som ich stláčal a sladkým nektárom som kropil všetky moje kypré divožienky. Sladký nektár mali vo vlasoch, na mihalniciach, na tvári, na prsiach, mali ho všade, celé boli od nektáru zafŕkané. Začali sme od radosti tancovať, spievať, lepili sme sa na seba. Jedna kyprá divožienka len tak zahrabla rukou do trávy a nabrala za plnú hrsť rosy, vyhodila ju do hora a ako sprcha spadla nás všetkých. Tak sme sa začali obhadzovať čerstvou rosou, ako snehovými guľami. Cítil som sa skvelo, fantasticky, ale už som nevládal dlhšie tancovať, tak som si ľahol do trávy  a divožienky kyprých tvarov ma začali obhadzovať plnými priehrštiami čerstvej rosy, alebo ma ovlažovali nektárom z kvetov georgíň, ktorý mi kvapkali priamo do úst.
    Zobudil som sa. Ležal som na posteli na chrbáte, ruky roztiahnuté doširoka. Otvoril som oči, chvíľu som len tak pozeral do plafóna, potom som si olízol pery a rukou som si nesmelo začal kontrolovať telo a vlasy.  Som to ja a toto bol len sen, ale krásny sen. Toto musím napísať, ľudia musia vedieť, že existuje georginový ostrov, kde rastú  georgínie najrozmanitejších tvarov, vôní, farieb a chutí a kde majú georgínky krásne boky, oči, ústa, prsia, zadok, vedia sa nádherne smiať, krásne mávať mihalnicami a ich nektár chutí vynikajúco, tak zrelo.
Viem to, veď som tam bol.        Viete, mne sa dosť často sníva, že lietam. Lietam, ako vták, len roztiahnem ruky, ako krídla a už aj plachtím. Niekedy sa len tak vznášam a pomaly krúžim nad horizontom, inokedy prudko letím strmhlav hore a potom padám dole voľným pádom, že až cítim v žalúdku to preťaženie……