"CEZ VOĽNÚ HODINU SOM TO EŠTE NEROBIL"

Takže awojky=). Tento blog chcem predovšetkým venovať mojej lásočke, spolužiačke a super kamoške Elemke=). A samozrejme aj Kajush aby nežiarlila=).

Tento príbeh sa začal mojou túžbou mať v jazyku piercing. No keďže mi to moji rodičia nechceli dovoliť a financie mi toež chýbali tak som o tom len snívala. Až kým neprišli moje sedemnáste narodeniny a moja finančná stránka sa nezlepšila=).
Tak som rozmýšľala ako obídem rodičov. Oco je kamionista, takže cez týždeň je väčšinou preč, takže by si nevšimol ak by som šušľala. A mama? to sa spraví....

A tak jedno štvrtkové poobedie po škole sme šli s Luckou do mesta a rozprávali sa o tom, že chcem piercing, ale neviem ako na to=). Lucka ma nahovorila že si ho môžem dať urobiť v piatok, však mame voľnú hodinu=. No nebola som si istá, ale tyčku som si kúpila, a dohodla sa s človekom, čo by mi ho urobil=)
Domov sme odchádzali s takým zvláštnym pocitom, teda aspoň ja, lebo som vedela, čo by sa stalo, keby mi nato doma prišli moji rodičia... ale kašľať na to..=)

Dosť bolo úvodu, prejdem k podstate spojenej aj s názvom tohto blogu=)

Prišiel piatok, konečne naša voľná hodina. Viac ako to čo ideme teraz urobiť, nás trápilo ako sa dostať cez vrátnicu. Odísť len tak? Alebo ísť za triednou a popýtať ju priepustku? Ale čo jej povieme?"Pani profesorka, viete.., chcem si dať urobiť piercing do jazyka cez túto voľnú hodinu, dali by ste nám priepustku? Tak toto určite nehrozilo...
Avšak veľká prestávka nám hrala do kariet. Vrátnička predávala v bufete, tak sa nám podarilo prešmyknúť. To ako sa vrátime nás už netrápilo, nejako už bude(keby sme vedeli dopredu čo sa stna etak neviem neviem či tie stresy stáli zato, však napíšem neskôr=) )

Prišli sme na prior a ešte sme zbehli kúpiť 40 % borovičku na vyplachovanie úst, však Lucka!!!!=) a samozrejme aj ústnu vodu, nemohla som riskovať, že mi napúchne jazyk.
A šli sme naším človiečikom čo mi prepichne jazyk. cestou dobytu sme sa bavili o tom, či to bolí, ako to bolí a on len tak medzi rečou zahlásil: "Dievatá, tak cez voľnú hodinu som to teda ešte nikdy nerobil" Skôr ako mu došlo, že čo vlastne povedal, sme vybuchli od smiechu a ja som dodala(samozrejme ako by som si mohla zakúsnuť do jazyka) že ani =)

Byt. Posadila som sa na stoličku, vypila som pár pohárov ľadovej vody(istota je istota, čo ak odpadnem alebo niečo). Nebolo mi už všetko jedno, no cuvnúť sa už nedá´=)
Jazyk mi prepichol, nebolelo to veľmi len to bol taký zvláštny pocit, viete, ostrá ihla vám prechádza cez jazyk čiže sval....
A samozrejme, tipnite si čo bola moja prvá veta:waaaaaaaw, ja viem rozprávať!" no jasné pár hodinike po prepichnutí ešta áno, ale ten víkend, no panebože......

Šli sme naspäť do školy, fľaška borovičky skrytá v rukáve a úsmev od ucha v uchu... Ako sme sa tak približovali ku škole, pred nami(ako ma elemka upozornila tak rovno pred hlavným vchodom do školy) dvaja mestskí policajti, no super a čo teraz? Tak sme sa rozdelili na dve a tri a šli... Našťastie sme prešli len s tým, že o nás zazerali...

Vošli sme do školy a vrátnička nás privítala slovami: "a kdeže sme boli dievčatká? Priepustky ste mi nedali, tak ako je možné že vás tu vidím?
No a do kariet mi fajne prihrala moja ústna voda, baby sa prešmykli kým so to vybavovala,:"Viete, ja som potrebovala íšť do lekárne po ústnu vodu a som sa strašne ponáhľala a vy ste boli v bufete...." A ona mi na to s úsmevom : "Nemohli ste mi to povedať skôr: tiež by som potrebovala ísť do lekárne...." A Bolo to za nami....

Ďaľšia hodina geografia s mojím obľúbeným profesorom=)... Asi v strede hodiny som vytiahla ústnu vodu z tašky a vypláchla som si ústa.. Bála som sa totiž že mi napúchne jazyk a to by bolo zle doma.. A od katedry sa len ozvalo : "Simona, vy ste si uhli!!!" až ma zamrazilo pri kosti, samozrejme že som mu povedala že to bola ústna voda, ale bála som sa, že príde ku mojej taške aby sa presvedčil, či to nebol alkohol.. a tú borovičku som samozrejme nevybrala, vyplachovala som si ňou ústa cez prestávku....

No niektoré moje nemenované spolužiačky, však Lucka a Kajush, nemohli na tú borovičku pozrieť bez slín....Nechcela som im ju dať, lebo som ju potrebovala, nie na pitie podotýkam... ale na výplach úst=)
Presvedčili ma a tak som im ju dala s vedomím, že si dajú len po jednom dúšku... A keď mi vrátili tú borovičku naspäť, skoro ma porazilo, takmer pol fľaše bolo preeeeeč!!! "Ja vaás zabijem!!! "

No skončilo to pri tom, že jej to nikdy neodpustím ( už duplom keď som sa nedávno dozvedela, že z nej nepili, ale vyliali to do záchoda... Chápete, borovičku, ktorá mi mala zachrániť život, a ja im ju dám aby si uspokojilisvoju chuť po alkohole.. a oni to takto urobia, no nemohla ta vyliata vodka radše pomôcť mne?? potom mi len chýbala)a hlavne že im to nikdy NEZABUDNEM!!!

cmuuuuk lasenky mojeeeeeeeee

a len tak pre zaujímavosť:
1. mama mi na neho prišla po týždni, aj to preto lebo ma odpočúval môj brat ako som to v telefóne vravela môjmu super kamošovi..
2.môj otec to nevie DODNES=)