Z Londýnského metra - Poliaci

             Po ďalšom nástupnom a výstupnom chaose v uličke nado mnou zastali štyria Poliaci. Možno by som si ich ani nevšimol, keby černoch sediaci vedľa mňa, nezačal telefonovať. Hlboký hlas, trošku chrapľavý a ešte aj rozprával dosť nahlas. Poliaci ho začali komentovať.

 Hovor tichšie, ľudia idú z práce a chcú si oddýchnuť, povedal jeden  Čo sa tu rozdrapuješ ty brudná (špinavá) čárna huba, dodal druhý. Dobre sa ti sedí černoško? Ale ja som celý deň makal, bolia ma nohy a ešte aj teraz musím stáť, pridal sa další.
Pozri na neho, ako si sedí, ako sa rozvaľuje čierna huba.
A pozri aký ma nos, fúúúúúj.
A pozri na tie vlasy, ako kefa do záchoda.
Černoch naďalej telefonoval mne neznámym africkým jazykom, skoro stále sa smial a začal sa pozerať na tých poliakov, ale oni sa tvárili, akože sa rozprávajú medzi sebou.
Jóóój, akú by som ti jednu vrazil do toho veľkého nosa.
Nepozeraj sem, lebo ťa nakopnem do tej ušatej hlavy, zahráme si s tebou futbal, urobíme si s tvojej hlavy loptu. Nasledoval výbuch smiechu.
A takýmito a ešte aj horšími rečami si poliaci krátili čas cestovania.
Vlak prichádzal do stanice, černoch prestal telefonovať a zberal sa vystúpiť, čo poliaci radostne komentovali, že sa konečne uvoľní miesto a oni si budú môcť sadnúť.
Černoch sa postavil a po polsky sa prihovoril k poliakom, tak ako sa máme chlopáci? No poď si sadnúť, keď tak tie nohy bolia.
Poliaci zostali stáť, ako skamenený, oči otvorené do široka, ústa tiež a černoch pokračuje. Osem rokov som študoval v Krakove, moja žena je Polka a teraz v Krakove študujú naše deti.
Jeden z tých poliakov sa začal ospravedlňovať, načo mu ten černoch so smiechom  povedal, že to je  v ok, že to chápe.
Keď černoch vystúpil, jeden z tých poliakov si sadol a tak smutno-prekvapene povedal, kúúrva čierny a  ako dobre hovorí po polsky. Jak to takto môže a hodnú chvíľu nechápavo krútil hlavou. Potom mlčali, až pokiaľ som nevystúpil.