Vyrozprávané - Vyhadzovač

  Piatkový večer sa práve začínal a on sa postavil do dverí nočného klubu. Vysoký cez dva metre, mohutná postava a tmavé  okuliare. Nahodil ksicht človeka s ochabnutým tvárovým svalstvom a zatarasil svojou postavou dvere. 

          Ľudia začali prúdiť do klubu. Mladí, starší, ale aj starí. Oblečení v oblekoch, alebo večerných šatách, v rifliach, ale aj tak obyčajne športovo v teplákoch. Niektorí sa len tak zastavili z práce na jedno pivko, alebo sa stretli po pracovnom týždni na kus reči, iní sa na večer špeciálne pripravovali, čo bolo vidno na ich zovňajšku. Divoký mejkap, bláznivé módne kreácie a na nohách všetko, od šľapiek, cez lodičky na pätnásť centimetrovom podpätku až po vysoké vybíjané topánky až pod kolená.

          Nehovoril. Len stál a spoza svojich tmavých okuliarov pozoroval prichádzajúcich. Muža, ktorému z ruksaku prehodeného cez plece vytŕčala vodováha, zastavil vkročením do jeho dráhy a jedným prstom mu naznačil, že nemôže isť dovnútra.          Dievčine s veľkou taškou na pleci len prstami naznačil, aby tú svoju veľkú tašku otvorila. Skontroloval, môžeš ísť ďalej.
         Tých mládencov si všimol ešte keď vystúpili z autobusu, už mali niečo v sebe a aj niečo pri sebe. Postavil sa doprostred dverí a prstami im ukázal, aby rozpažili ruky. Prehľadal ich a vo vreckách mali fľaše s alkoholom. Ukázal im na odpadkový kôš, alebo von. Chlapci si vybrali tú druhú možnosť, lebo alkohol je drahý a keď odišli pár metrov, tak jeden z nich neuniesol to poníženie a začal vykrikovať, oplzlo nadávať. Lenže ON bol zvyknutý na takéto reakcie a tak si ho nevšímal, čo samozrejme u dotyčného vyvolalo ešte väčšiu odvahu a chcel si to s ním vybaviť. Rozbehol sa, ale v poslednej chvíli si to rozmyslel, lebo predsa, z tej diaľky ten vyhadzovač nevyzeral taký vysoký a mohutný. Nakoniec sa obmedzil na zopár nádavok a s pocitom uspokojenia si chcel zapáliť, lenže nepremyslene strčil ruku do vnútorného vrecka svojho saka, načo sa v momente ocitol na zemi a JEHO váhu cítil na svojom chrbáte. On mu strčil ruku do vnútorného vrecka jeho saka a keď vytiahol cigarety, strčil ich mládencovi do ruky, ako kilo cukru ho zdvihol zo zeme a bez slova ho poslal preč.
          Ukáž mi tvoju ID kartu, naznačil prstami, keď zatarasil cestu trom dievčinkám, ktoré mali síce divoký mejkap, ale jeho pozorné oko neoklamali. Dievčinky sa hrabali vo svojich kabelkách z ktorých vytiahli všetko možné, len nie ID. Jedna dievčinka ku nemu pristúpila a ako mal ruku spustenú vedľa seba, tak mu ju zobrala do svojej drobnej rúčky a strčila mu ju do svojho výstrihu a hodila na neho žmurkajúci pohľad. On jej na oplátku zobral kabelku a našiel v nej travelku, električenku na meno, mala len pätnásť. Stačil jeho úsmev a dievčinky sa bez slova pobrali preč.
          “Ja si ťa nájdem ty hajzeľ” vykrikoval na neho opitý muž, ktorý sa musel pridržiavať zábradlia, aby  nespadol, lebo ho nepustil dovnútra.
        Život vrel na plné obrátky, zvnútra sa ozývala hudba, von sa tlačili tí, ktorí už mali dosť zábavy, alebo alkoholu, alebo tí, ktorí už našli svoje šťastie a tak sa rýchlo ponáhľali, aby im to šťastie nevychladlo.
         Dnu sa zase tlačili tí, ktorí  prišli neskoro, alebo už mali nejaký ten podnik za sebou. Niektorí ešte triezvy, iní už posilnení alkoholom. Niektorí sa dokázali ovládať, aj keď ho už “mali”, niektorí sa zmenili na zvieratá a stačila im na to len chvíľka.
          Týchto si pamätal, prišli len pred chvíľkou, pustil ich, boli už síce v nálade, ale správali sa normálne a ani nie po pol hodine si už niesli kamaráta, vlastne ho len ťahali, ako vrece zemiakov.
           “Uhni do piče” von sa predierali mladé krásky, ktorých mejkap niesol známky ťažkého poškodenia a aj oblečenie a účesy už neboli také tip top, ako keď vyrážali do ulíc. Ta blondínka, keď vybehla von, zaostrila, potom sa opatrne a naširoko pohla k autobusovej zastávke, jednou rukou sa chytila, druhou si zapálila cigaretu. Po dvoch potiahnutiach sa tam vyvracala, utrela si ústa do trička a ďalej spokojne fajčila. Von vybehol mladý chlapec a namieril si to priamo k blondínke. Chvíľku sa rozprávali, potom sa ju pokúsil pobozkať a nakoniec si pre ňu kľakol. Blondínka ho niekam poslala a nastúpila do práve prichádzajúceho autobusa.
         Blížila sa polnoc a oni už dovnútra nikoho nepúšťali. Už sa dalo len von. Zrazu dobehla taká zmaľovaná kráska, oblečené mala len tričko z ktorého si spravila minišaty, celá sa triasla od zimy, keďže už bolo celkom sviežo vonku a chcela ísť dnu. ON jej len ukázal na hodinky, ale ona začala lamentovať, že jej treba na záchod, že sa pociká.  “Ak ma nepustíš dnu, ja sa tu vyštím!” povedala kráska. ON len mykol plecom, že sorry. Kráska zrazu strčila ruku pod tie svoje super mini šaty, odtiahla si nohavičky nabok, roztiahla nohy a vyšťala sa im tam, rovno pred vchodom. “Pojeb sa” povedala a odišla. ON doniesol vedro vody a spláchol to.
       Po polnoci prišli policajti, pozdravili sa, z klubu im doniesli po šialke kávy, predebatovali zajtrajší futbal a on sa už videl pri tej svojej malej bez mena, tešil sa na sobotňajší obed, bude fazuľová s klobásou a  rizoto a samozrejme, večerný futbal.    Taký bežný deň vyhadzovača……..