Blogy
Johanka bola už vo štvrtom mesiaci. Keď si obliekla priliehavé šaty, tak sa jej bruško už krásne guľatilo a o pár dní sa mala stretnúť s prezidentom Európskej únie. Mal prísť k nim na lazy aj s celým svojím sprievodom. Johanka si všimla, že vedľa mobilnej nemocnice stavajú pódium a majú tam nachystané červené koberce, tak sa spýtala, pre koho to stavajú. Vraj pre prezidenta. Johanka im povedala, že toto je príroda, toto nie je veľkomesto, ak chce prezident chodiť po kobercoch a po drevených pódiách, nech zostane tam, kde je, ona sa s ním nestretne. A skutočne, keď prišiel prezident, nebolo tam žiadne pódium, žiadne koberce, všetci stáli. Po oficiálnej ceremónii sa prezident rozprával s Johankou a nadchýnal sa krásou okolitej prírody a tichom, aké tam vládlo. Vraj by si rád v Čavoji zadovážil víkendovú chalúpku, či by mu neporadila. {readmore}
 
Z Johanky vyrástla krásna deva, ale ako začali spolu s Fedorom žiť, stala sa z nej žena a opeknela ešte viac. Ako sa vyjadril Františkin švagor Jarko “láska dokáže divy”.
Johanka si zvykla prebúdzať sa pri klavíri. Ráno, len čo vstala, ešte rozospatá si sadla za klavír, zatvorila oči a hrala podľa nálady alebo počasia. Fedor jej tam doniesol hrnček čaju a krajec chleba a tam sa zvyčajne aj naraňajkovali.
{readmore}
Bol čas oberania čerešní. Johanka mala už trinásť rokov, a tak naoberali čerešne a chodili ich predávať do mesta. Františka s mamou a Sidóniou cez deň oberali a skoro ráno Fedor s Johankou vyrážali na trh. Už im zostala len veľká a stará čerešňa, na ktorú im Fedor zakázal liezť a tak s oberaním čakali na Fedora. Keď sa poobede vrátili z trhu, Fedor vraví Johanke: „Choď sa najesť a potom príď, vyložíme debničky a pôjdeme obrať tú starú čerešňu. Pokosím pod ňou trávu a zároveň z nej aj poopilujem suché konáre, aby sa na rok dala lepšie oberať.”
{readmore}
<
Už o pár týždňov sa skupine vedcov podarilo zistiť, prečo ten malý neškodný mikrób zabíjal. Vraj zmutoval a začal tvoriť enzýmy, ktoré u človeka vyvolali také reakcie niektorých žliaz, že začali produkovať nadmerné množstvo iných enzýmov a hormónov či znížili svoju produkciu na minimum, alebo prestali produkovať úplne. Mužov to zabíjalo a ženy to urobilo neplodné. Prečo, to ešte nevedia celkom presne a ani žiadne riešenie nemajú. Vraj sa najskôr pokúsia zistiť, prečo ten mikrób tak náhle zmutoval, možno bude kľúč k tej záhade práve tam. {readmore}
Františka už bola v deviatom mesiaci, keď novozvolený prezident Európskej únie, lebo ten predchádzajúci zomrel na chrípku tiež, slávnostne oznámil, že chrípková pandémia sa skončila, lebo následky, teda smrť, sa objavujú už len zriedkavo.
Hneď sa rozbehli v médiách dohady, koľko si tá celosvetová chrípková pandémia vyžiadala obetí. Zo začiatku sa pohybovali na piatich miliónoch, lenže Červený kríž prinášal každý deň nové a nové správy z ďalších krajín. Práve, keď počet obetí prekročil dvesto päťdesiat miliónov, Františka zakričala na mamu: „Mama, choďte pre Vierku Cibulkovú, mám silné kontrakcie.”
{readmore}
Františka sedela v autobuse a pozerala sa von oknom. Aj napriek tomu, že bolo nepríjemné jesenné počasie, sychravo fúkal vietor a do toho ešte aj mrholilo, sa Františka usmievala. Išla od lekára. Je tehotná. Konečne sa im to s Matúšom podarilo. Prameň vlasov si dala do úst a usmievala sa pri predstave, ako zareaguje Matúš, keď mu to povie. Chlap ako hora, drevorubač, ale vo vnútri maslo a med.
{readm
“Je čas” povedal dozorca, keď otvoril dvere na cele smrti. John F. Chandler bol už pripravený, sedel na posteli oblečený v obleku. Keď vychádzal z cely von, ani sa neobzrel. Na nádvorí sa na chvíľku zastavil a pozrel sa na oblohu, práve svitalo a na oblohe svietili už len najsilnejšie hviezdy, bolo chladno a keď dýchal, tak sa mu z úst parilo, ako keby fajčil, presne ako vtedy…. {readmore