God bless you!

Väčšina ľudí neznáša cestovanie metrom. Londýnske v peak time je v dusnom počasí hotová pohroma. Už viem, ako sa asi cítia sardinky v konzerve – telo na tele a chtiac-nechtiac sa každý o každého obtiera a čuchá zmes najrôznejších parfémov od Hugo Boss po A la pot. Na druhej strane off peak môže byť aj príjemným relaxom. Po pracovnom dni si prečítať noviny, knihu alebo sa zaboriť do svojich myšlienok... Takto som cestovala v jeden z mnohých všedných – nevšedných dní z práce. V celom kupé len asi osem ľudí roztrúsených na sedadlách.
MIND THE GAP! Pred tým, ako sa zatvorili dvere, vbehla dnu žena. Nikto si ju nevšimol, kým neprehovorila úbohým hlasom: ,,I am hungry, please, give me some change.“ (Som hladná, dajte mi drobné, prosím). Zopár hláv sa na sekundu odlepilo od novín, ale hneď akoby pokračovali v čítaní. To sotva! Všetci sme sa tvárili, že ju nevidíme, veď bola taká vychudnutá, že by pokojne mohla byť transparentná. Vek jej bolo len ťažko určiť – odhadujem okolo 45. Vlasy mala zlepené v ,,pavučinovom“ chumáči. Utrápené oči sa zastavili na každej sklonenej hlave, keď prechádzala na druhý koniec k východu. Zaváhala som, či sa pohrabať v taške, no hneď som zhodnotila, že keby som každému, koho som takto videla žobrať dala libru, za chvíľu sa môžem na cestu žobrania vydať sama.
Pokojne čakala pri dverách, kým sa otvoria a ona so svojím prázdnym mešcom skúsi šťastie ďalej...
V tom sa zdvihlo mladé dievča zo svojho miesta smerom k žobráčke. Všetky oči sa na ňu uprene dívali, keď jej vtlačila do dlane hŕbu drobných mincí. ,,God bless you! Vykríkla ďakovne žena a ešte to zopakovala.
Na chvíľu sa zastavil čas... všetci sme sa zahanbili.
Dievča si sadlo späť na svoje miesto, dvere sa otvorili a žena si odložila svoj poklad hlboko do vrecka.
Za oknom ešte nechala dievčati ďakovný pohľad – ale ten sme dostali všetci. Nikto už nečítal, ani tí, čo sa tak tvárili.
Neviem, prečo táto žena skončila tak ako skončila, jej črty prezrádzali, že voľakedy bola krásna, možno aj vzdelaná a veselá. Čo alebo kto ju zaklial do tejto situácie sa už nik z nás v metre nedozvie. Zvláštne ticho, ktoré po nej ostalo prerušoval len striktný hlas: MIND THE CLOSING DOOR! Akoby nám všetkým odkazoval: MIND THE POOR PEOPLE!

Andrea Janotková