Vyrozprávané - Jaciek

Bola krásna, slnečná,  posledná augustová sobota. V malej dedinke na severe Poľska, ktorú obmývalo Baltické more, boli práve hody, veľká slávnosť pre celú dedinu. Prišli kolotoče, na námestí bol jarmok, doobeda bohoslužba, ktorá sa konala na miestnom futbalovom štadióne, poobede futbalový turnaj a večer na pláži diskotéka. Všade bolo plno ľudí. Aj u Jacieka bolo plno.

Prišli rodičia, sestra, brat až zo Štetína, známy, priatelia. Neprišli len kvôli hodom, ale aj preto, lebo Jacieková najstaršia dcéra Agnieška mala narodeniny ,12 rokov. Na dvore veľká slávnosť, jedlo sa, pilo sa, hralo sa, spievalo sa. Jednoducho pravá narodeninová oslava. Agnieška dostala k narodeninám novučičký bicykel, tak sa vyvážala s kamarátmi po okolí. Mala prísť domov o siedmej. Ešte nebolo ani trištvrte na sedem, keď prifrčala, ako formula a začala vyjednávať, že či môže ostať vonku dlhšie, že všetci kamaráti a aj kamarátky ešte zostávajú a aj ona by chcela. Mama hneď povedala nie, iba do siedmej. Tak Aga prosíkala raz u mamy potom u otca, tatinko môj, že môžem zostať ešte vonku, maminka, mamulienka, ale mamka bola neoblomná. Nie, povedala som do siedmej, ale v tom si  Jaciek pritiahol Agu ku sebe a vraví jej, o ôsmej budeš doma. Ďakujéééém, nasledovala pusa a za Agou sa len tak zaprášilo.  Na ceste pred domom ju čakal celý bicyklový pelotón a keď sa k nemu pridala aj Aga, vyrazili k moru na hrádzu, lebo na pláži bola diskotéka. Jacieková manželka zazrela na Jacieka a riadne nahnevaná povedala, ty si sa zbláznil, také malé decko necháš behať vonku po tme. Desať minút po ôsmej sadol Jaciek na bicykel a išiel si pre svoju zabudnutú dcéru na hrádzu. Videl ich už zďaleka, ale keď k nim dorazil, Agnieška tam nebola. Ujo, ale veď Aga už išla domov, rozprávali kamaráti jeden cez druhého, tak sa Jaciek spokojne vybral naspäť domov. Manželka ho privítala s otázkou, kde máš Agu?
A nie je doma? Veď už išla s hrádze domov. Prosím ťa, choď ju pohľadať a priveď ju domov, povedala Jacieková manželka už zo slzami v očiach. Tak sa vybral Jaciek opäť hľadať Agniešku, ale  keď sa vrátil po pol hodine opäť bez nej, do hladania sa zapojili všetci, Jacieková manželka volala aj na políciu, bicykel vymenili za auto. Dali ju vyhlásiť miestnym rozhlasom, na diskotéke, na kolotočoch, hľadali ju všade, ale nikde ju nemohli nájsť. Okolo tretej ráno jeden zamilovaný párik našiel asi pol kilometra od diskotéky Agnieškyn nový bicykel. Stretla sa tam snáď celá dedina, aj polícia, hľadali ju všetci. Našli ju až v nedeľu pred obedom policajti so psom, len tridsať metrov od bicykla, znásilnenú, zaškrtenú a zahrabanú v piesku. Vraha doteraz nechytili.
Bolo to hotové peklo, ale to najhoršie pre Jacieka nastalo až o niekoľko týždňov neskôr. Manželka sa psychicky  zrútila a keď sa ako tak zotavila, začala mávať návali zlosti a vtedy zo smrti Agniešky vinila Jacieka. To ty si ju zabil, to ty si jej dovolil zostať dlhšie vonku, to ty si ju pustil. Ty si vinný za jej smrť. Najskôr skúšal odporovať a rozprávať sa s ňou o tom, potom jej dával za pravdu, ale nič nepomáhalo. Tak opäť navštívili psychológa na jej prianie, lebo ako povedala psychológovi, Jacieka stále miluje, keď to hovorila, držala ho za ruku, ale  zrazu z jej vnútra vystúpi niečo, opantá ju taká čierňava, ktorú nedokáže ovládať a pociťuje k Jaciekovi strašnú nenávisť. Najhoršie na tom je to, že si to uvedomuje, potom sa vyplače a všetko je opäť normálne. Dostala nejaké tabletky, chodili na sedenia, na odporúčanie psychológa išli na dovolenku, na víkendy chodili preč z domu, ale na prvé výročie tej smutnej udalosti sa odsťahovala zo spálne. Vraj ho miluje a nedokáže bez neho žiť, ale nedokáže žiť ani s ním. Vydržal to takto štyri roky. Potom sa zbalil a odišiel do Anglicka.
Boli vianoce, štedrý večer, doma nebol už dva roky. Chcel by ísť, strašne ho to ťahá domov, ale má strach z návratu, má strach, že sa to peklo opäť vráti.  Už druhé vianoce nebol doma, už druhé vianoce sedí v malom Londýnskom dome a pri pive rozpráva svoj smutný príbeh spolubývajúcemu, keď mu zapípa mobil. Po prečítaní mu zvlhli oči, chvíľu bol ticho, hlasno sa nadýchol a  hovorí, žena mi poslala, že šťastné a veselé  a chýbaš mi.